V klamstvách, na ktorých ležíte
V storočí, keď človek zomiera, My, lovci z prázdnych vrchov
Sa musíme povýšiť nad ľútosť, Nad sebaklam ako zákon
Musíme byť znova, akými sme raz boli, My, duša Zeme
Keď čas žatvy prichádza, Kyslé obilie milosti uschýna
Musíme ísť do noci, do najtemnejšej priepasti
Na stupeň vedomia, neznámy kresťanstvu
Chceme život, drvíme sen o nebi
Keď nesieme ostrie dolu, jediný rýchly pohyb
Sme vyvolení, vyvolení vôľou k životu
Vy, životoluhári, sa plazíte po ohnutých kolenách
Keď konečne zomriete, nakoniec stratíte viac
Tým, že ste nežili mečom, než to, čo stratíte po smrti
Nie milosťou, mocou ukončíme vaše úbohé životy
Nie duchom, mäsom sme prebudili beštiu vnútri
Pokľaknite hlboko do vašej vzdorujúcej krvi, ktorou pochodujeme
Víťazní silou našich myslí a tiel, Sledujete súmrak vášho boha
Keď váš systém praská a všetok váš život je MŔTVY, kňaz
Nahliadnite do svojich myslí, Pocíťte pulz všemocnej sily
Nahliadnite do svojich duší, Pocíťte svoj život vyčerpaný zo všetkého, čo bolo
Čujte moje slová, cíťte môj hnev, vaša smrť je sladká, váš život je mŕtvy, kňaz, MŔTVY
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.