ach, Elisa, nezáleží čo vyslovíš
ja každým včerajškom končím
predvádzať naše fádne
života hry,
zabudnuté rôznotvárne
úsmevy
ilúziu, zbytočnú nám do dnešných dní
než čokoľvek iné,
než čokoľvek iné
ach, Elisa, nezáleží čo urobíš,
viem, myšlienky teba nikdy nepochopím,
dokázať vznietiť zašlú iskru
v tvojich belasých očiach
kedysi ma zvábili
ak by to dokázali,
ak
vypustil by som ten pocit,
a nadobudol iný,
čo ukrýva
a delí naše svety,
spoločné cesty
v nevýslovnej bolesti, zlomenými srdciami
a z vymodlených slov
si beriem koľko mi zahadzuješ
a potom som odhodil všetko, úplne všetko
ako keď som zahnal tváre k oblohe
a rozohnal sa s rukami
stál som pred tebou
a hltal ťa s roztvorenými očami
posledný pohľad tvojej tváre,
v aký som silne dúfal,
nevedel som sa zdržať plaču,
ako plačeš ty
Elisa, ver mi, po tomto som netúžil
myslel som až doteraz, že naplním
všetky sľuby
myslel som, ty si tým vysnívaným dievčaťom,
ale sen sa dosníval
sľuby ostali, ilúzia skončila...
ach, Elisa,
nezáleží čo vyslovíš
ja iba každým včerajškom končím
predvádzať naše fádne
života hry,
zabudnuté rôznotvárne
úsmevy
ilúziu, pre nás zbytočnú do dnešných dní
než čokoľvek iné,
než čokoľvek iné
a čím viac sa snažím zozbierať
zrnká nášho života
ako sypúci sa piesok
pretekajú medzi mojimi prstami
viac už nie je v mojich silách
viac už nie
aby som nás zachránil....................
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.