Posledný z divočiny
Príroda spí a ja cestujem vo svojich myšlienkach
Cez lesy a spiacu vodu
Pani Mesiaca osvetľuje oblohu
Maľuje svet v tieni severu
Je to len sen?
Alebo smrť keď sa chcem vrátiť na miesto
Kde dávajú nádej pod sneh
Ako vykročím sveta v čase divočiny
Prvý sneh padá dvakrát
Maľuje maľbu na mojej duši
Refrén
Táto smelá krása a nekončiaca osamelosť
Môjho detského lesa a oblohy
Ozveny sprevádzajú ma touto cestou
Ako ráno svitá, noc povie svoj príbeh
Smelosť je krása a nekončiaca osamelosť moja
Toto je to čo človeku žiada sa pre jeho dušu
Hrob mojej kolísky, miesto môjho hrobu
Je posledný v divočine
Kam ostatní idú?
Čarodejnice z bažín a veže panien
A ihličnaté stromy v tieňoch
Zasadila som konvalinku do večného snehu
Ako prišlo ticho, pripravujem sa na budúcnosť
Prvý sneh padá dvakrát
Maľuje maľbu na mojej duši
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.