, keby som vedel kricat
A keby sa svet zastavil a pocul
A keby tieto jazvy mohli prehovorit nahlas
Ale kto ma usi aby pocul
Alebo oci aby videl
Znovu kricim
Ale moj hlas je pochovany v nezvycajne hnusnom tichu
Tak ako v nocnej more, ked ti duchovia beru dych
Modlim sa aby moc nebola v mojich slovach
Ale v pravde ktora zajima mysel cloveka
A nasa mrtva nadej, nasa slepa viera v sposoboch ktore chcu urovnat konce
Citim pritomnost v miestnosti
Citim studene prsty ako zovieraju moj krk
Bez teba som strateny
Nech moje oci neklesnu
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.