Nenechávaj okno otvorené dokorán
čo keď vletí dnu ten húf veľkých a čiernych vrán
mám už pokrk týchto ponurých a smutných rán
nerada sa vraciam tam kde už raz zbohom dám
V krajine, v ktorej miznú všetky kultové miesta
ľudia, domy zamiesené len z jedného cesta
nedá sa tu znova začať ani navždy prestať
Bohvie kam vlastne vedie táto divná cesta
Zatrpknuté životy
plné falošnej miloty
osamelejšie než siroty
strkajú nám hlavy do gilotín
Potečie asi ešte veľa krvi
kým bude ten pravý prvý
Nevadí, že sa to všetko deje pomaly
a všetci čo majú hlavu sa už niekam schovali
a tí čo sa nechceli schovať preto skonali
poďme na drink kým sa to aj na nás dovalí
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.