,
mávali obClakom na pozGdrav,
koľko Emičasu to Cpýta, kým človek pochoG4pí:G
Žiaden Amisvet nie je dosť šíry
pre skvelé Gplány strapatých hEmiláv,
žiaden múr Cnemá šancu byt’ Dpríliš vysokGý!
Cesta pre nás už je vyznačená,
podľa cedúľ vraj sa nikto nemá
dotknúť myšlienok ani na zem spadnutých.
Veriť a ísť ako stádo slepé,
málokto z nás nikdy nenaletel,
voľný vietor fúka do plachiet napnutých.
R.
Nikdy sa nám asi nepodarí
vyhľadať raj, odkiaľ nás nevyhnali,
šli sme sami, nech si kto chce, čo chce hovorí.
Na zemi sú ešte miesta tiché,
hviezdy si tam z neba nalovíte,
kým sa rozsypú po celom okolí.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.