Vojaci pustatiny
Križujúc bitky, divoké moria, smerom k vysokým vrchom
Lesné pláne divočiny, dnes v noci vyrážame
Smerom k nášmu osudu, cestujeme naprieč svetom
Cesta cez temnotu, ako naše srdcia odmietajú zomrieť
V plameňoch pekla horíme, ako sa vôľa ohňa osudu napĺňa
So silami najčernejších rytierov hľadia na slnko
Ďaleko za vzdialenými pláňami ľadu hľadáme meč
Keď čas bitky nastal, teraz nasledujeme dav
Pôjdeme s ohňom silno horiacim smerom k nočnej oblohe
V dávnej zemi, navždy v našich dušiach
Leť na krídlach žiariacej ocele, ktorá horí tak jasne
V starodávnych krajoch bojovníkov, znovu napredujeme
Horiace ohne, horiace životy na dlhých vzdialených cestách
Cez stratené hory nekonečne, tak ďaleko od domova
Bojovník, vojak navždy, bojovali sme tak dávno
Všetci sme stratení v temnote tak ďaleko od domova
Padnutí vojaci pocítia oceľ smrti, rodiace sa denné svetlo
Slnko bude svietiť ponad životy horiacich sŕdc ľadu
Ako sa prebíjaš hranicami života, tento pocit zúfalstva
A oni umierajú v spánku pre svet, ktorý sa nestará
Cítiš sa stratený v labyrinte bolesti táto znechucujúca hrôza
Vovnútri máš hlas, ktorý hlási ďalší premárnený deň
Nevidíš históriu dusiaceho sa bláznovstva
V zemi padnutých duší, už nezostalo žiadne miesto, kam ísť
Cestoval som široko a ďaleko cez pustatiny
Stále hľadajúc odpovede, aby som pochopil
Horiace ohne, horiace životy na dlhých vzdialených cestách
Cez stratené hory nekonečne, tak ďaleko od domova
Bojovník, vojak navždy, bojovali sme tak dávno
Všetci sme stratení v temnote tak ďaleko od domova
Uháňajúc cez hviezdny svit a ničiac hranice, ako pekelný oheň padá z oblohy
Tieň bolesti povstane z popola týchto padnutých, ktorí umreli
Náš jediný majster s ohňom a zúrivosťou pekla uvidí svoj vzdorujúci koniec
Ničiac z výšok, ako bitka odhaľuje mosty mesta, kam prichádzame
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.