Priňesol raz dobri sušid, jeden druhomu,
co najparadňejšu fľašku priamo do domu.
Už ju išľi otvoric, kec zaškripu dzvere
a u dzveroch sušidka a s chuťu na ňich reve.
Kriči tu a reve, či jej ňeňi škoda,
kec ju otvorice ta pujdze jak voda.
Keľo išťe vona chasnu priňeše,
idze ku zubarke v taške ju odňeše.
A tak fľaška kolovačka urobi svojo,
jedna fľaška paradna a zubi ma dvojo.
Od zubarki do školi fľašočka putuje,
fľaška kolkovana tri peťki gumuje.
A profesor premili zna, co budze za to,
za maľučki darunok, opravja mu auto.
Mechanik ju skritu neše pod pazuchu,
treba daco vibavic, šandaroj skonči v bruchu.
Šandar še tak zdraha, šicko ma svuj čas,
šak ju nevipije, pošupňe ju zaš.
A už še prave vipisuje za tu fľašku recept,
fľaška kolkovana, každi ma pred ňu rešpekt.
A pan doktor dobre zna, že komu vun dluži,
ma dobroho sušeda, obklad mu položi.
A ta fľaška kolovačka daľej koluje,
sme len mocno zvedavi, kto ju odkolkuje.
A ta fľaška kolovačka daľej koluje,
sme len mocno zvedavi, kto ju odkolkuje.
Fľaška zatvorena zvlašnu silu ma,
ľem ten dobre urobi, kto ju šupnuc zna.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.