možno Greguš/Rakovský čakám spŕšku krutých slov udrel som ťa kyticou chvíľu som zle odhadol tichý večer rozbil prúd nekonečných slov z tvojich úst potešiť ma tichom skús nahlas si pískam, čakám, že súd posledný príde už pokojný prístav divný tajfún navštívil, ja neviem ujsť možno kameňom hádzať chcem pozerám hlúpo do okien domu, kde zostal bývať tiež domu, kde spím mokré dlane zviazal strach túžia zovrieť zúfalo krk čo vonia po perlách už aj rozum zostal stáť potichu rátam, koľko mám času kým sa poskladám nahlas si pískam, čakám, že súd posledný príde už pokojný prístav divný tajfún navštívil, ja neviem ujsť možno kameňom hádzať chcem pozerám hlúpo do okien domu, kde zostal bývať tiež domu, kde spím čakám spŕšku krutých slov udrel som ťa kyticou chvíľu som zle odhadol nahlas si pískam, čakám, že súd posledný príde už pokojný prístav divný tajfún zničil, vraj nie som muž nahlas si pískam, myslím, že súd posledný prišiel už pokojný prístav zničil tajfún