Dena: Pamätám na nás, boli sme deti, pozri sa jak ten čas letí. Boli sme spolu a náš celý svet, na každú otázku bola aj odpoveď. Žiadnej krízy, žiadnej hádky, preto píšem dnes tieto riadky o tom, jak sa dnes zmenilo šecko, premenilo, aj ked nemilo... Vtedy nám stačilo málo, dnes nevíme nájsť ani spoločnú reč, nevíme urobiť vo vzťahu poriadok, nevíme prežiť aj inde bez hádok. Chvílu je klud, potom šecko stratené, raz vyčítaš ty mne, raz vyčítam ja tebe. Takto to ide dokola s nami, boli sme spolu, dnes chceme byť sami. Ref. (Zdenka Predná): My... Niekto nám vymenil sny. Bol si to ty, zmenil si dvoch posvätných. Rany od dní... V sebe si bol ukrytý. Ten sen už stý, bol by si môj posledný... Dena: Pamätám na nás, boli sme deti, mali sme to, čo netreba lepiť. Neviem kde chyba, či vo mne, v tebe, lásku aj nenávisť až mi *ebe. Či prestalo to fungovať lebo sme starší alebo preto, čo máme na rováši. Čím je to, že sme si vzdialenejší viac než spolu, viac než bližší. Jedli sme spolu aj spávali v posteli, prišiel čas, šecko rozdelil. Chceme byť spolu no sme v pasci, z jedného celku zostali časti. Ty už máš iného, ja už mám inú, je neskoro hladať kdo má na tom vinu. Pozeráme dozadu čo ostalo za nami ideme ďalej vlastnými cestami... Ref. (Zdenka Predná): My... Niekto nám vymenil sny. Bol si to ty, zmenil si dvoch posvätných. Rany od dní... V sebe si bol ukrytý. Ten sen už stý, bol by si môj posledný... Zdenka Predná: Pamätám na to, keď si mi veril, s láskou ma prebúdzal, si sa mi zveril. Odvtedy zaspávam každý deň život, bez teba myšlienka ma ubíja clivo. Len tvoje dotyky chladnú mi na koži, ničí ma úprimnosť, bez teba nechcem žiť. Už ma viac nebavia tie ťažké noci, chcem ti len odpustiť no mám silný pocit... Ref. (Zdenka Predná): My... Niekto nám vymenil sny. Bol si to ty, zmenil si dvoch posvätných. Rany od dní... V sebe si bol ukrytý. Ten sen už stý, bol by si môj posledný...