Zena prechadza ulicou, okolo skoly, ktora nic nezmenila...
Mysli na chlapca, ked bol maly,
na vsetky bitky, ktore vyhrala, len aby mu dala zivot...
Milovala toho muza, cely svoj zivot...
A teraz mu prinasame kvety a len Boh vie preco...
Aky zmysel ma podavanie ruk, ked deti umieraju v naruci svojich matiek?
Je to tak kruty svet, tolko mozeme stratit...
A to, co by sme sa mali naucit si len malokedy vyberieme...
Ak je teda Boh ten, ktory jej vzal syna, nemoze predsa zit v jej mysli...
Netrap sa moj mily – povedala – a nemysli si, ze Boh je mrtvy...
Pretoze si (Nim) milovany...
Ak som bol slaby, odpust mi,
No bol som vystraseny...
Utrel si moje oci kridlami anjelov, plnymi lasky,
Sposobom, ktory aj diablov musi rozplakat...
Moj zivot sa teda zmenil a ja budem O.K...
Ale ona len sedi a pocita hodiny, hladajuc svoj hriech...
Tak aky zmysel ma podavanie ruk,
ked nechces taku lasku uchranit pred zlom...
Je to tak kruty svet a Ty mas co dokazovat...
A nebo pomahaj tym, co cakaju na Teba...
Ano, ja nemam dcery ani synov,
Som len sam vo svojom zivote...
Netrap sa, moj mily – povedal – a nemysli si, ze Boh je mrtvy...
Pretoze si milovany...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.