Poviem ti to bez váhania a zbytočných drístov... Ty si mama všetkých opustených Oliverov Twistov... Tvoj život ten chytil zmysel odkedy si tu... Ty neriešiš žiadnu zapeklitú... ľudskú záhadu! Si vždy tam, kde je ťa treba... kde je po láske hlad... Kde úraduje srdečná bieda a zo slov vanie chlad! Ty rozmýšľaš nad refrénom utajených prianí... a želanie nedočkavých je meč - čo ťa zraní... Keby vtedy Ján Pavol Druhý poznal tvoje plány... napísal by encykliku o rozkvitnutej stráni... Ty máš súcit aj s opilcami... drogovo závislými... Na pokraji spoločnosti, postávaš so srdcom na dlani... Hladkáš krídla ubiedených, poranených vtákov... teplým dychom zohrievaš im, ten zbytok ľudských znakov... Nie, riekanky pre dospelých ty už nepočúvaš... pre zlodejov posadnutých... aj pre tých lásku skrývaš... A ak by vtedy Ján Pavol Druhý poznal tvoje plány... napísal by encykliku o rozkvitnutej stráni... A refrén?! Ten refrén som ja... Ten refrén si ty... Ten refrén ste vy... Ten refrén - sme my!