new york je nádherný v zimnom období chodníky sú biele ako sneh budovy, všetci ľudia ktorí mnou prejdú ako úsmev na jeho tvári ktorý hovoril, že je zamilovaný vzala som si ho cestou vo vlaku do brooklyn heights pamätám si keď si tam bol so mnou sedeli sme bok po boku a držali sme sa za ruky, niekedy misalludská socha slobody a ja mám chuť ísť oveľa ďalej všetko je také nové a tak nepredvídateľné mala by som si zraziť spolu päty a ísť domov ale nie som si istá, kde je, kedykoľvek ako by som si priala vrátiť späť čas keď som v noci počula ako moja mama plače držala ma v náručí a rozprávali sme sa a spievala som pieseň pre moju mamu, aby ju spievala je samozrejmé, že je na papierových bábikách niečo, čo muži preferujú niečo o kríži a to, ako na ňom pre ňu zomrel ježiš niečo o láske a to, ako sa kvôli nej oplatí bojovať divila som sa, ako ešte mohla existovať a ja, mám ísť oveľa ďalej a ja, som tak zmätená, viem mala by som si zraziť spolu päty a ísť domov ale stratila som svoju cestu (naspäť domov) keď som stratila teba niekedy neskoro v noci plačem a ty už neležíš vedľa mňa ranné prestávky a slnko ohrievajú moju tvár ako by som si priala, aby si ma ohrieval ty