Keď odvraciame zrak
od slabých a utláčaných,
slovám, ktoré hovoria,
nerozumie z nás nik.
“Nezmier sa s tým, že to čo sa deje,
je len tých druhých utrpenie.
Lebo zistíš, že si z tých
čo nechcú počuť žiaden krik”
Je to hriech, že sa denne
svetlo premieňa na tiene
a svoju clonu rozlieva
ponad všetko, čo vieme.
Netušiac kde múdrosť pramení,
hnaní svojím srdcom kamenným
zistíme, že všetci sami sme
vo svojom pyšnom sne
Na krídlach noci nesený
zatiaľ čo láme sa deň
tam, kde sú nemí spojení
v tichúčkom akorde
rozpoznáš pár z ich podivných slov
hypnotických siluet plameňov,
cítiť nový vietor premeny
na krídlach noci nesených
Prestaň si oči zatvárať
pred biednymi a zmorenými
Prestaň si plášťom zakrývať
ten svoj vnútorný chlad
Je len jeden svet pre nás všetkých.
Nestačí stáť (a) prehliadať následky.
Azda je iba sen,
že stretnem viac než tvoj tieň ?
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.