Hodiny tikajú a jasne počujem ich hlas ktorý mi pripomína aký neúprosný čas tiene sa bozkajú na štyroch holých stenách na zmenu nesiahneš kľačiac na kolehnách city umierajú srdce máš plné hrobov no ich nahé duše si našli v mysli domov lady roztápajú slaných sĺz potoky no táto ilúzia nie je žiaľ na veky. R Hodiny tikajú city umierajú tiene sa bozkajú lady roztápajú