V posledný piatok na jej ceste do Cincinnati
v snehobiely Štedrý deň
šla domou autom vidieť svojho otca, matku s dieťaťom v sedačke.
50 míľ cesty, a ona šla potichu vo viere .
Bol to ťažký rok.
O mnohom premýšľala, a nedávala pozor.
Šla už príliš rýchlo
Skôr než si to stihla uvedomiť, pozerala sa cez tenké čierne predné sklo.
Uzrela oba ich životy zablysnúť pred jej očami
Už nemala žiaden čas na slzy .
Bola tak vyľakaná
Tak zodvihla ruky k nebu.
Pane, prevezmi volant
Vezmi mi ho z rúk
Pretože ja už to nedokážem sama .
Už sa opúšťam.
Tak daj mi ešte jednu šancu
A zachráň ma z tejto diaľnice
Pane, prevezmi volant
Stále sa ochladzovalo keď si razila cestu .
A auto zastavilo.
Rozplakala sa keď uvidela ako dieťa v sedačke spí tvrdo ako skala.
A prvý krát po veľmi dlhej dobe
Sklonila hlavu nad modlitbou .
Povedala , „ Mrzí ma spôsob
akým som žila svoj život.
Viem, že sa mám zmeniť
Tak teda odteraz...“
Pane, prevezmi volant
Vezmi mi ho z rúk
Pretože ja už to nedokážem sama
Už sa opúšťam.
Tak daj mi ešte jednu šancu
A zachráň ma z tejto diaľnice
O, Pane, prevezmi volant
Oh, už sa opúšťam
Tak daj mi ešte jednu šancu
A zachráň ma z tejto diaľnice
Pane, prevezmi volant
O, vezmi ho, vezmi ho odo mňa
O, prečo...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.