Odlepenie môjho vedomia pomaly, krehko,
Takže po mojich stopách nebude zvuk.
V stane popol rozptýlení na drobné kúsky.
Je to len to, nič viac ...
Bez stopy
Pocit, že som si vedomý svojej nevedomosti
Je viac ako myšlienková bezmocnosť.
Plazíš sa do spodnej časti môjho zmiešaného vedomia,
Pýtam sa môjho podvedomia ...
"Nevidím svoju budúcnosť ..."
Pochoval dych v stále sezóny
Tých, ktorí čakali na pomoc.
Uschli piesne môžete počuť už ne ...
Je to plač bez výnimky.
Moje slzy, ktoré klesli z mojej straty
Tiež tok, kedy som vydržať toto trápenie.
Rovnako ako všetci ostatní, ktorí prebehli vás,
Blízko môjho viečka.
Moje telo je to spletené do špirály
Pomaly, pomaly sa krúti.
V mojom krku, existujú tisíce otázok, ktoré sú ako tŕne;
Mám otázku: "Čo môžem zachrániť?"
Moja budúcnosť umiera priamo pred mojimi očami ...
Pochoval dych v stále sezóny
Tých, ktorí čakali na pomoc.
Uschli piesne môžete počuť už ne ...
Je to plač bez výnimky.
V hustej hmle, že odmietne upratať ...
Takže dôkaz vašej existencie, že sa nebude rozptyľovať ...
Ak na vás táto pieseň dosiahne,
Budete najlepšie si myslieť, že je to pokrytecké.
Pochoval dych v stále sezóny
Tých, ktorí čakali na pomoc.
Nemôžem zvyšovať hlas môj ústup, takže nemôže počuť už ...
Som aby sme si uvedomili, že je môj hriech.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.