Pre koho zbraň rinčí?
Koho oplakáva obeť?
Pokloňte sa pred vojnou,
nazvite si to náboženstvo.
Niektoré rany sa nikdy nezahoja.
Niektoré slzy sa nikdy nevysušia
kvôli krutým plačte za ľudstvo.
Dokonca aj mŕtvi plačú
- ich jediné uspokojenie.
Zabite svojich priateľov, je mi to jedno.
Detí orchideí, zaslepený pohľad.
Potrebujeme pochopiť,
Avšak nie odpustiť.
Ani pravda, ani zmysel, neostali k porozumeniu.
„ Čeliť tomuto neúnosnému strachu je ako stretnutie so starým známym.“
„ Čas, aby ste zomreli, úbožiaci. Urobili ste zo mňa to, čo som!“
„ V tomto svete miliónov náboženstiev sa každý modlí rovnako“
„ Vaše modlenie je zbytočné, totiž o chvíľu bude všetkému koniec.“
„ Otče, pomôž. Ustráž mi miesto po svojom boku!“
„ Niet Boha! Naša viera je len pre nás“
„ Nie si hrdina, dokiaľ nezomrieš. Naše pokolenia požierajú ranených.“
„Opitý krvou vašich obetí cítim bolesť, ktorú neľutujete.
Honba za slávou je smrtiaca hra. "
„ Bež preč aj so svojimi dokonalým rodom!“
„ – Dobré loná porodili zlých synov...“
Preklínanie, Bože, prečo?
Za každú lož padneme.
Trestuhodnosť pozostalých
v nás naveky.
15 sviec,
Spasitelia tohto sveta.
Zostávame v neúprimnosti:
„Ako sme to mali vedieť?“
Štyri ružové
Deväť modrých
Dvaja čierny
Na pamiatku Spasiteľom 20.4.1999
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.