Starý muž na brehu mora, na konci dňa
Hľadí na horizont s morským vetrom v tvári
Búrkou zmietaný ostrov, všetky obdobia rovnaké
Zakotvenie nejasné a loď bez mena.
More bez brehu pre vykázaného, nepočutého
Zapáli maják, svetlo na konci sveta
Ukazuje cestu, rozsvieti nádej v ich srdciach
Oni a ich cesty domov z diaľok.
Toto je dávno zabudnuté svelo na konci sveta.
Horizont plače slzami ktoré dávno zanechal.
Albatros letí, unáša ho do snov
Časy predtým, než sa stal jedným zo svetom nevidených
Princezná vo veži, deti na poliach -
Život mu dal všetko: ostrov vesmíru.
Teraz je jeho láska spomienkou, duch v hmle.
Pripravil plachty posledný krát, vraviac zbohom svetu
Zakotví do vody, morské lôžko niekde ďaleko
Tráva stále na jeho nohách a úsmev pod jeho obočím
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.