Tvoj duch blúdi do temnoty
Cez bezmesačnú oblohu
Potôčik krvi v zmrznutom snehu
Prichádzajú vyjúci vlci
Pochodne horia, v tisícich rukách
Kým ja očakávam temné slnko
K starovekému mesiacu sa obávam
Temnoty všetkých čias
Kým umieram!
Bez jediného strachu držím svoj meč
Začína padať dážd
Potom sa zdvihne búrka
Padajúc z oblohy
Vyslala do vzduchu vyjúci vietor
Cez horiace more
S pýchou pochodujúc, nik nemá strach
Búrka začína pochodovať...
Bojovníci na koňoch
Stoja silní a odvážni
Objavuje sa výkrik vojny
Počuje oceľ moci
Plnú nenávisti a hnevu
Pochodujú po daždi
Bojujúc za krajinu
Bojujúc za svoje životy
Presila starovekých bojovníkov pochoduje vpred
Z temnoty v sebe
Najsilnejšie výkriky hnevu prichádzajú
Do života nepriateľov
Ako sa pozerám na oblohu
Počujem výkrik havrana
Na zem kam sa pozerám
Prúdi po kameni krv
Počujem kričať štíty a meče
Šípy sa rinú vzduchom
Na ceste kam kráčame je smrť
Opäť jazdia bojovníci
Ver viere a v seba
Začína sa boj
Vlci vyjú v noci
Oči stále horia
Boj zúri zas a znova
Dážd padá z oblohy
Pomsti za sa všetku tú bolesť povolenú Bohmi...
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.