Bežím naproti obzoru, chodidlá ma bolia a necítim si prsty. Ponožky červené od krvi. S každým krokom, ktorý urobím ma nádej i odvaha nesú o kúsok bližšie k pobrežiu. A tam čaká loď. A táto loď ma odnesie preč, ďaleko preč odtiaľto. Pochodovanie prinieslo ovocie, už cítim slobodu. Je tam pod kopcom, je za dverami... Už len údolie. A odvaha ma nesmie opustiť, lebo cieľ je tak blízko, ako ešte nikdy. Zatnem zuby a hľadím priamo vpred. Pokračuje to. Ešte nie je nič stratené. Cesta bola dlhá, no ja nie som uzimený. Deň nezávislosti sa blíži, sloboda už čaká a ja vidím bránu. Cítim jej chuť na jazyku a jej zvuky mi v ušiach znejú nádherne, spievané sťaby zborom anjelov. refrén: Toto je posledný pochod, cez temné údolie. Už len posledných pár krokov skoro tam budeme. Toto je posledný pochod, cez temné údolie. Posledný okamih.. Sloboda je blízko. Bežím ďalej a dážď mi šľahá do tváre. Nájdem tam svoje požehnanie? To ešte neviem.. Vidím svoju bledú tvár, ktorá sa odráža v šľapajách. Vidím svetlo, ktoré premohlo môj osud. Chrbát sa mi skláňa pod ťažkým bremenom, ktoré nesiem každý deň, hmla mi kradne výhľad a cítim bolesť, ktorá sa vtláča hlboko a rozbíja moje srdce. A neostalo tam nič, ako keď nehorí žiadna svieca. Bežím ďalej, sloboda už nie je ďaleko. Dvere k nej mi nenechávaj zamknuté. Len bežím ďalej, lebo tu ma nič nedrží. Videl som už dosť na tomto svete. Tu potrebujem kompas či otázky o ceste. Už žiaden lístok, iba nohy, ktoré ma nesú sem. Ku koncu studených dlaní.. Predsa znejú mi v ušiach a ja nasledujem piesne zboru anjelov.. refrén V ruke držím svoj kríž a modlím sa k Bohu, aby ma vyslyšal. Verím, že ma prevedie cez zem, kde ma už nič nebude rušiť. Kolená slabnú a ja balansujem. Môj duch je silnejší, do tranzu aj tak upadám. A rátam posledné dva, tri kroky. Môj pulz slabne a ja badám svetlo na obzore, cestu k slobode. A keď príde ráno budem pripravený.. Na poslednú prekážku, na posledný okamih, a na čas potom.. A na spievajúci zbor anjelov... refrén