Tridsať stupňov v tieni,
preplnené pláže,
kam si sa mi stratil,
nik mi neukáže.
Možno jednej kráske
skrývaš sponku v piesku,
možno žiješ šťastne
zo slávy a lesku.
Možno inej zasa
opakuješ frázy,
opakuješ frázy.
A v duchu mi hladíš
a v duchu mi hladíš,
v duchu hladíš vlasy.
Možno sedíš v tieni
prstom mrvíš slamku,
na roh pohľadnice
lepíš malú známku.
Možno sedíš doma
a horí ti strecha
a premýšľaš o tom,
prečo si ma nechal.
Tridsať stupňov v tieni,
preplnené pláže,
kam si sa mi stratil,
nik mi neukáže.
Premýšľaj, premýšľaj.
Tridsať stupňov v tieni,
preplnené pláže,
kam si sa mi stratil,
nik mi neukáže.
Možno sedíš doma
a horí ti strecha
a premýšľaš o tom,
prečo si ma nechal.
Tridsať stupňov v tieni,
preplnené pláže,
kam si sa mi stratil,
nik mi neukáže.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.