Hovorí k nám často zo sna
svoje hmlisté slovíčka
Hádaš hádaš nerozoznáš
veľká je či maličká
Prichádza k nám často v spánku
poodhŕňa záclony
Až keď prejdeš siedmu bránku
trinásťkrát ti zazvoní
Vtedy je už celkom celkom isté
že ťa krásne oklame
Apríl máj a vonné letné lístie
že sa potkneš o kameň
Zvoní zvoní až ťa budí
na konečnej detských snov
A ty malá medzi ľudí
ideš bosá iba s ňou
Vtedy je už celkom celkom isté
že má čosi schované
Pre dievča a jeho sníčky čisté
pre to v čom je po mame
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.