Čo ti budem hovoriť, v tomto krátkom čase. Behom ktorej žije len predstava, ako ťa môžem nechať. Tak prilepenú na duši, pokiaľ zostanem tam v tvojom srdci. Ja ťa nechcem učiť, to čo je svet neviem tiež. Ale má cenu, tešiť sa z každého dňa. Pretože si mi dala, právo milovať ťa. Povedz čo cítiš, urob čo myslíš. Daj to čo máš, a neľutuj,sa. A ak nepríde, to čo si čakala. Nezmier sa s tým, nikdy sa nezastavuj. Ale nad všetkými tými vecami, nikdy nazabúdaj na Boha. Budeš taká veľká svojími myšlienkami, nedovoľ si neuspieť. To najdôležitejšie, sú city. A to čo si nemôžeš kúpiť, a keď príde tá chvíľa, v ktorej by si sama chcela lietať. Aj keď nebudeme spolu, budú tu spomienky. S ktorými budeš chcieť, prežiť ich znovu. Povedz čo cítiš... Neobmedzuj sa pre to čo hovoria. Viem čo chceš, veď ťa poznám... Ale nad všetkým... Ale nad všetkým...