Juraj Fábry - Zbohom láska (Guy Magenta / Vojtech Scherhaufer) Keď bolo obom nám tak šestnásť liet v zelenom údolí býval náš svet bola najkrajšou z víl a mal som strach, z tých chvíľ, keď jej v očiach slza bola veľká ako hrach. Zbohom láska musím ísť, musím ísť, ďaľej ísť žiadny plač už nezmení ten môj život túlavý. Ja Ťa vážne mal som rád čo si viac môžem priať nie som žiadny ideál musím ísť, kde neprehrám. Ako šiel čas, tak ja sa túlam sám v koľkých len údoliach som takto stál hľadám slová čo sú len hojivý dážď ktovie čo som to zač, že prinášam všetkým len plač. Zbohom láska musím ísť, musím ísť, ďaľej ísť žiadny plač už nezmení ten môj život túlavý. Ja Ťa vážne mal som rád čo si viac môžem priať nie som žiadny ideál musím ísť, kde neprehrám. (Recitatív) Ja neviem, kde sa to v človeku berie ten nepokoj, čo ho ťahá z miesta na miesto čo ho nenechá aby bol sám so sebou spokojný, ako väčšina ostatných, aby sa usadil, aby robil iba to čo sa má a hovoril čo sa od neho čaká. Ja skutočne nemôžem zostať na jednom mieste nemôžem, naozaj, fakt. Náná nánáná Nánáná nánáná. Žiadny plač už nezmení ten môj život túlavý.