Miro Noga - Ad revidendum Náhodou sme sa dnes stretli pri káve celkom sami prvé vrásky si už skrývaš, na tvári úsmev známy Sú to veky, máš sa, mám sa Ako žiješ? Díky, dá sa. Hit čo rástol spolu s nami, je tu a stále hrá sa. Pamätáš na vzácny čas, keď sme mali osemnásť na Tvoj úsmev každý v rade stál. Ty si bola hviezdou hviezd na rukách som Ťa chcel niesť, život by som za tú chvíľu dal, láska. Náhodou sme sa dnes stretli a každý svoje vieme už si lásku nevyznáme a nič si nepovieme. Kde robíš, a čo to hodí? Kto sa v akom bahne brodí? Nič už nie je ako chceme, láska sa v nás nezrodí. Pamätáš na vzácny čas, keď sme mali osemnásť teraz vravíš skúsiť si to mal čakala si, dnes už viem, že Ťa niekam unesiem až tú lásku vietor niekam vzal, láska. Pamätáš na vzácny čas, keď sme mali osemnásť, teraz vravíš skúsiť si to mal. Ty si bola hviezdou hviezd na rukách som Ťa chcel niesť, život by som za tú chvíľu dal, čakala si, dnes už viem, že Ťa niekam unesiem až tú lásku vietor niekam vzal, láska.