^ADávno už ťa ^Hminehľadám v tej tvojej samote ty zasnežený ^Ddimrám, priehrštie ^Anôt. Mám v ňom starý kalendár prebdených nocí rýchlych pádov, sladkých rán, spenených vôd. Dávno už sa nepýtam, kde nechávaš svoj úsmev dotyk rúk a komu hráš. Dávno v tebe nečítam, ospalé rána slovíčka čo nezomrú, môj otčenáš. ^Amaj7Už ťa nehľadám, už ťa ^C#minečakám, už ťa ^Amaj7nedýcham ^C#miááá R: ^EVraj prídeš, skôr než ^Dodložím ^Hmitvoju vôňu, oči, ruky, ^Etvoj starý rým. ^EVraj prídeš, skôr než ^Dodložím, ^Hmitvoje áno, ticho kľučiek a ^Esladkosť slín, a ^Hmisladkosť ^Eslín.