Cítim sa pozoruhodne osamelá,
mrknutie nespalo
Chodím po podlahe a pozerám do dverí
a medzitým pijem čiernu kávu
Milujem tento nápoj
Nikdy v nedeľu neviem
v tejto miestnosti všedného dňa
Rozprávam sa s tieňmi
Od jednej až do štvrtej
A pán, idúci ako pomalé momenty
Keď všetko čo robím, je že sypem čiernu kávu
Moje oči chytili žiaľ
V pondelok vyvesím moje nedeľné sny aby sa vysušili
Teraz sa narodil muž aby miloval
A žena narodená aby plakala a trápila sa
Zostanú doma a mieria cez ňu
A utopia naštvaný minulý žiaľ v káve a cigaretách!
Trápim sa celé ráno
A trápim sa celú noc
a medzitým je nikotín
A nie dosť silné srdce aby mohlo bojovať s čiernou kávou
Cítim sa nízko ako zem
Je to pohon mojej šialenosti
Toto čakanie na moje Baby, ktoré možno odíde
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.