Človek – Milý, kde sa tvoje city skryli? Blúdiš, hľadáš, čoraz viac pre seba žiadaš. Človek - Drahý, kde sú tie pokorné prahy tvojich činov, srdečnosť milovaných synov ? Dávno - splynuli - so zemou. Človek – Vzácny, kde je krása tvojich básní, múdrosť dedov, ktorí žili s rodnou zemou? Človek - Čistý, kde sú posvätných stromov listy? V akom čase vrátia sa medzi nás zase? Dávno - splynuli - so zemou. Človek - Boží, novej jari si sa dožil. Všetko klíči, nedovoľ to temnu zničiť. Človek - Hviezda, aj keď sa to vôbec nezdá, znovu vnímaš elfov,ktorí stoja pri nás. Áno - splynulo - s úsmevom. Človek - Vesmír, už ti opäť silno verím. Návrat domov, objímanie živých stromov. Človek – Láska. Diva. Zázračnica. Kráska. Živá. Voda. Volanie. Slovanského. Roda.