Sama, stratená, lapená v noci prebudená v posteli z tŕnia. Čo si to, čo si to zo mňa urobil? Navždy v temnote, kedy pôjde búrka preč? Tvoje chladné srdce ma nenechá nikdy slobodnú. REFRÉN: Nechaj ma vstať z popola, slnko vyjde znovu. Nechaj svoje tiene slobodné. Poď, nechaj ma ísť, vstať z popola. Slnko vyjde znovu. Nechaj moju lásku slobodnú a nechaj ma ísť. Opona zo sĺz drží pevne bolesť. Som tak nevyliečiteľne zranená. REFRÉN Už v sebe necítim žiadny život, žiadny život a žiadne svetlo. Zrak stále upieram len na priepasť a padám, padám, padám hlboko do seba. Nechaj ma, prosím nechaj ma. Nechaj ma, prosím nechaj ma ísť. REFRÉN