Hore nad mestom sedí postava skrytá prechádza po nábreží svetlá sa zlievajú Po rokoch odpovedí učí sa pýtať na tmu, čo vôkol leží a v ktorej zazrel ju Ona jak divé vrany lieta na sveta strany a keď spadne, svoje rany sama si oblíže Kráčali žltým lístím bosí a krásne čistí videl ju a bol si istý a bol si istý že Že to všetko, čo dnes objavil v jej duši vo svojom srdci zamkne poskladá dokopy Že odkedy ju stretol zo stola všetko zmietol že teraz žije preto aby ju pochopil Že ak ty budeš moja tak ja budem iba tvoj Tečie voda, tečie cestou zlieva sa v prúdov dvesto rieka sa valí mestom trhá noc napoly Slzy z celého kraja lejú sa do Dunaja a na moste stoja dvaja prešporskí sokoli Čau kamoš, ahoj priateľ Blava je naša mater a spoločný menovateľ jeden prastarý sen Chcem slnko zrána vítať na cestu sa ho pýtať v lete chytať chiméry a púšťať ich na jeseň Mal som lakte samú chrastu a srdce s poruchou rastu jedného dňa osud nás tu posadil v jeden vlak Či vo výškach a či nižšie vždy si mi po boku išiel áno, znie to ako klišé bolo to však presne tak Je to však presne tak