Od rána čakáš na mňa vo vani. Voda už stihla vychladnúť. Si utopená v krutom poznaní, nemôžeš na mňa zabudnúť. Chcel som, aby si to chápala. Život ubrerá sa inou cestou. V túžbach, dúfam, si netápala. V noci stávaš sa vílou bez snov. Chcel som sa ťa opýtať, stihla si to všetko spočítať? Koľko bolo takých chvíľ s tebou posledných? Viem, že chcela by si vrátiť čas. Znova prežiť tie chvíle krásne. Nezostalo tu nič po nás. Len pre teba som písal básne.