A som zúfalý A tiež neviem, ako ďalej A ustavične sa pýtam sám seba Sme zrodení pre zvuk a melódiu? (Prečo som zúfalý?) Prečo si zúfalá? (Prečo neviem, ako ďalej?) Akoto, že nevieš ako ďalej? (Prečo nepoznám cestu?) Nepoznám cestu, nevidím svetlo Žiaden cieľ, ktorý mi napovie, kto nás privedie k cieľu Dívam sa do neba a často sa sám seba pýtam či mi Boh vie pomôcť na mojej ceste skrz paniku a hnev Ako Muhammad Ali v boxe, chcem byť viac ako len číslo viac ako protivník, viac ako chlapec, ktorý rýmuje Chcem dobyť cudzie srdcia, chcem hýbať širokými masami Chcem tým, ktorým niečo chýba, dať niečo zo seba Chcem, aby ľudia o mojej hudbe rozprávali a milovali ju Chcem, aby každý od severu až po juh poznal moje piesne Avšak keď sa pozriem do zrkadla, vidím len bledú tvár Týpka, ktorý nevie či to, čo robí je správne lebo ho neustále zožiera nenávisť a láme ťažoba Skladá ruky, kľaká si a hľadá svetlo Prednáša modlitby, ktoré sám vymyslel a napísal zo zúfalstva a strachu, do ktorého ho vohnal tento odporný svet Osudová rana bola tvrdá a prišla keď mal 20 Chcel hlavný podiel, no bolo to dieťa, čo dostal Pretože ho týrajú myšlienky, necháva všetko vyjsť na povrch Predstavuje si tragický koniec a opisuje si ho Udrie päsťou do zrkadla a dvihne črepinu Pozrie hore, zatvorí oči a vystrie ruku... Nerob to, máš toho ešte toľko pred sebou Nevzdávaj sa lebo raz príde čas, kedy budeš vedieť že si pripravený na ten ťažký boj, ktorý ťa celé noci zdržiava Pretože nepoškuľuješ po peniazoch, ty chceš niečo rozprávať Tak sa nenechaj týrať zúfalstvom Ref Scenár: V izbe osletlenej len sviečkami bežný obraz, skoro ako vždy, je chalan so svojimi bolesťami Necíti sa na vtipkovanie, ani keď sa často smeje Dobrá nálada a priateľskosť mu doteraz veľa nepriniesli Dodatočne mával veľké sny, ktoré ostali nesplnené až dodnes Mohol byť videný na veľkých pódiách, chcel točiť videá Žiaľ zabudol na ľudí okolo seba, ktorí ho milovali takého, aký bol Ako jednoduchého a šťastného chlapca, ktorý sa smial A nie ako hviezdu Dnes je to už 10 rokov, zvrat v jeho kariére V hlave číre zúfalstvo V srdci zívajúca prázdnota V myšlienkach bariéra: ,,Pokračujem? Kašlem na to? Daj tým môjmu životu ešte jednu šancu a nejaký zmysel“ Lebo si niekoľkokrát želal vrátiť sa v čase Na začiatok, on ako dieťa chudoby, dieťa svojej mamy Mnohé by spravil ináč, vedel by, že jeho sen stroskotá A tak by nebol tým týpkom, ktorý dnes skladá tieto rýmy Pretože ho týrajú myšlienky, necháva všetko vyjsť na povrch predstavuje si tragický koniec a opisuje si ho Keď raz počas toho, ako bude v rádiu ticho znieť jeho obľúbená pieseň, dofajčí svoj posledný kúsok cigarety, otvorí okno a skočí Nerob to Zotri si z tváre slzy Viem predsa sám, aké je to ťažké Veď Boh ti zoslal svetlo Aby si rozoznal cestu Tak to teraz vezmi do rúk A nevzdávaj sa, nasleduj túžbu Lebo raz budeš tým mužom, ktorý svojmu dieťaťu vraví, čo môže Ref