Produkcia: Labrak; Text/Rap: Osma, Labrak; Refrén: Voďo Lalik, MuroRado Osma: Začalo to spontánne, že Osma to tu rozbehne a DJ vzadu nabehne, šak je tu staré mesto nee, vo veršoch rýmované, v postojoch radikálne, že na dva kazeťáky ako vtedy obyčajne. Ty počuješ to mój, že venku "more soj", tak si šímaj slengu roj, lebo ten tu máme svoj. Zástavka je obsadená každého riť posadená, ulica tu vykričaná od večera až do rána, a potom pred vchodom hádka so susedom, že choď si pri svoj dom, se šeckým tým bordelom, ja ich nevnímam, keď už náladu mám "nechaj", vo svojom lítam, vo svojom kmitám, že budem tichšee do okna mu odpovedám, lebo nide inde kárenko už ísť nemám, príbehov vácej jako hocido tu iný, Rado ďalšá biblia sme Párovské dejiny. Labrak: Boli dni, keď som čas delil na svetlo a na tmu, nevnímal som minúty, hodiny, sekundu. Staral som sa len o to ako nedojsť o zábavu, starosti dospelých som vtedy hádzal poza hlavu. Venku nás bolo toľko, že nikdy nebol nikto sám, v škole na lavičkách preberal sa denný plán. Fabrika na zážitky spustená na každý deň, nemusel si pozerať film stačilo ísť proste ven. Dalo sa to dokopy 2 roky pred miléniom, zo začátku cudzí, ale kroky vedli jedným smerom. Aj keď mnohí odišli na veky zostali stopy, v pamäti mám ich toľko, že sa v nich pomaly topím. Nezabudnem na ráno jak Voďo vyhučau stánek, predavačka nechápala mohla si ísť hodiť štránek. Nezabudnem na to jak Robo dostal vážny kšeft, od chlapíka v kabáte čo ponúkal vražedný flek. Nezabudnem na noci, keré boli plné kriku, na ihrisku kopa ľudí o pol druhej v krátkom triku. Noci s takouto atmosférou majú svoju moc, ten do nebol s nama nevi čo to je Párovská noc.