Po siedmych rokoch na zaprášenej polici
Kniha vyzerala ako skutočná
Počas siedmych rokoch v dávnom verši
Bol osud dievčaťa spečatený
V podkroví som hľadal za mesačného svitu
Čo som našiel
Stará a šedá od prachu
Cítil som, že sa na mňa pozerá
Tá kniha
Žlté stránky mi padli do očí
Také neskutočné pod prachom času
Starým veršom bola pravda spečatená
Na rozbitej polici sa všetko ukáže
Bola tu celé roky
A nikto nevedel...
Teraz preruš kliatbu a vysloboď dievča
Zo sviečky osudu
Pozri sa na plameň a povedz verš
Koniec je blízko, žiadna bolesť
Si voľná
Ako sviečka vyhasína
Duch "sviečkového" dievčaťa vychádza z plameňa
Nevyzerá rovnako
S úsmevom na tvári začína hovoriť
"Počuj môj príbeh"
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.