Marcela Laiferová - Ak ma opustíš
(Jacques Brel / Zoro Laurinc)
Ak ma opustíš, nič sa nezmení,
noc sa rozpustí v šálke od kávy
?a my ostanem, klamať líčidlom
oči opuchlé, zdvihnúť rolety,
potom spláchnúť z úst bozky posledné
hoci nadlho vo mne zostaneš,
keď ma opustíš, keď ma opustíš, keď ma opustíš,
Daj mi ten klam, daj mi ilúziu,
že sa možno vrátiš, hoc viem, že nie.
V tvojich dotykoch cítim oddávna
nestálosť a jeseň, ktorú nepoznám.
Nevrav odchádzam, nevrav vôbec nič
nech sa zobudím priamo do ticha,
tak ma opusti, tak ma opusti, tak ma opusti.
Ty ma opustíš, ja to dobre viem
vešiak zosmutnie, zaspí telefón,
potom náhodou, keď sa stretneme,
čas už zostarne, moje oči s ním,
povieš dobrý deň a ja dobrý deň,
možno o mesiac, možno o týždeň,
až ma opustíš, až ma opustíš, až ma opustíš.
Však ešte dnes, ešte dnes máš prísť,
sľubil si, že prídeš, tak rozsvietim.
V očiach nezbadám sťahovavé vtáky,
usadím ťa za stôl, biely obrus dám,
v hlase nezbadám ja už tajný tón,
iba vystriehnem, či to ešte chceš,
chceš ma opustiť, chceš ma opustiť, chceš ma opustiť,
Snáď ma opustíš, ale dovtedy
je tu dnešná noc, je tu istota,
lampu zahasím, lásku neprosím,
je mi dobre tak, čo viac môžem chcieť,
stačí mi tvoj dych, stačí mi tvoj tep,
len keď pri mne spíš, je to prekrásne,
dnes tu zostávaš, dnes tu zostávaš, dnes tu zostávaš.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.