Emília Došeková - Viera, nádej, láska (Bulat Okudžava / Marián Kováčik) Už mi zháňajte, pán doktor od márnice kľuče choďte už, aj s vašou vedou lekárskou ešte chcem zo života môjho vydať účet, chcem tu zostať sám s vierou, nádejou, láskou. Konečný účet môj skrehnutá ruka zviera stĺpec dal, prázdny je a má dať plný, má. Neľutuj, nevzdychaj na do mnou moja viera, veď tvojím dĺžnikom na zemi nie som sám. Neľutuj, nevzdychaj na do mnou moja viera, veď tvojím dĺžnikom na zemi nie som sám. Keď dohrám tento kus, čo taký smutný má dej, keď padne opona za větkým ako dážď nezaplač, nezasmúť nado mnou matka nádej veď aj ty pod slnkom dosť synov máš. Už je tu napnutá cieľová čierna páska a potom len do tej cieľovej lásky pád. Neľutuj, nevzdychaj na do mnou moja láska, veď v tvojom mene som rozdal sa mnoho krát. Neľutuj, nevzdychaj na do mnou moja láska, veď v tvojom mene som rozdal sa mnoho krát. Aj keď som dĺžnikom a tu mám účet veľký po mne von vynesú čistý štít mojich dní. Tri ženy, tri sestry, tri moje veliteľky ešte mi dajú dnes na úver posledný. Tri sestry, tri ženy, tri moje veliteľky ešte mi poskytnú úver bezúročný.