Občas sa mi sníva o mojom vlastnom pohrebe, niekto opľuje hrob s tým že už konečne je po tebe ! Sú tam stromi, hmla, známi a ich tváre, a neviem zistiť kto sa smeje a kto plače. A kto ani neprišiel, a kto ani nepríde, a zrazu to nepríde divné že nikto nepríde.Pár sĺz pár kytíc, v róbe prapodivný farár, v hrobe starobilý klamár, silueta strieda siluetu, plač strieda smiech, obrys strieda obrys, a pár chutí sa na kare opiť. A zrazu to všetko stmavne , ak v bare ked zhasnú, a zahlásia záverečnú a ľudia žasnú. A ja sa plavím do neznáma a moja archa je v plameňoch, a tej jedinej ktorú som kedy Ľúbil neviem prísť na meno.