Stolička je stále stoličkou
aj keď na nej nikto nesedí.
Ale stolička nie je dom a dom nie je domov,
keď tam nie je niekto,
kto by ťa pevne držal a nikto,
kto ťa pobozká na dobrú noc.
Izba je stále izbou
aj keď tam nie je nikto, iba šero.
Ale izba nie je dom a dom nie je domov
keď sme my dvaja oddelení
a jeden z nás má zlomené srdce.
Raz za čas volám tvoje meno
a zrazu sa objaví tvoja tvár.
Ale to je iba bláznivá hra,
ktorá končí slzami.
Tak zlatko, maj srdce.
Nedovoľ aby nás jedna chyba oddelila.
Nemienim žiť sám.
Spravme z tohto domu náš domov.
eď vyjdem po schodoch a otočím kľúčom...
och, prosím, buď tam
a stále ma miluj.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.