Ivan Ožvát - Joj Cigán (Emmerich Kálmán / ) Ja kedysi som býval slávny gavalier, ja cigánom som hádzal zlato na tanier. Keď zlaté dukáty sa rozleteli, cigánske sa piesne chveli v pustý nočný mier. A ja som tiež nalieval víno perlivé ženy, ktoré som mal tie boli vždy moje. Však život zoberie ti, čo dnes ti dáva, každému z nás chvíľu hráva v piesni cigánskej. Joj, cigán, joj, cigán, ty musíš hrať pieseň tú, ktorú mám tak rád. Nech teda tie struny vyzradia môj veľký žiaľ, hraj jak ma osud oklamal. Hraj, jak sú klamné slová žien až vyprchá sen. Hraj jak z každej lásky iba bolesť býva len, jaj, jaj, jaj. Tie struny vyzradia môj veľký žiaľ, hraj jak ma osud oklamal.