Danosť - Známi REFRÉN: samí zmrdi sú na vôkol, falošní zhoria na popol, tak zváž koho pustíš za brány, mám pár kamošov, ostatní sú len známi nikdy som nebol outsider bez ľudí navôkol, bolo len pár typov, čo mi chceli dať na oko, z pravidla nevyhľadávam priateľov natoľko, že okolnosti prinútili by ma klesnúť hlboko, skôr držím si pár vybraných blízkych, o ktorých viem, že by ma nikdy neosrali z výšky, aj keď vždycky to neni jako z knižky, nás nespája whisky, sme si sebou istí, ľudia robia chyby, treba vedieť odpúšťať, no pripustiť aj vlastné, keď sa ich dopúšťaš, opustiť hajzlov, zahoď ich do koša (poď!), diabol len skúša ťa pokúšať, nenehaj sa pokúsať, neprestávaj klusať, až zastaneš, už sa usaď a obráť sa na tých, čo nikdy nechceli ti krv cucať, po tváre oflusať, či od chrbta ogrcať a len tých, čo iste vieš, že ťa iste vedia podržať, haaa ! REFRÉN: samí zmrdi sú na vôkol, falošní zhoria na popol, tak zváž koho pustíš za brány, mám pár kamošov, ostatní sú mi známi samí zmrdi sú na vôkol, falošní zhoria na popol, tak zváž koho pustíš za brány, mám pár kamošov, ostatní sú len známi poznáme viacej typov, dali by sa zaradiť (dali), každý mal takých, ktorí dali sa vždy nahradiť (vždy!), menej tých, ktorí vedeli aj poradiť, ale pár, čo vie ťa postrážiť, odraziť, obhájiť, ouu! veľa takých, ktorí chcú mať s teba iba prospech, čo dokážu ťa o*ebávať, žiaden osmech(?), do tváre božtek (*cmuk*) a do chrbta bodnú oštep a kto nevidí ich ostrel, len ten čo nemá postreh, nejsú len na to, aby dnes som mal ísť za kým von, chcem variant riešenia, keď už prídem s problémom, nevlastním pokéball jak Pokémon, preto keď nastavujem svoju kožu, chcem mať sily sťa Poseidon, spomeň si kolkáti ťa podržali v krízi, keď sám by si sa chcel už vidieť visieť na kríži, a týchto zopár môžeš nazvať kamarátmi, im sa to ráta, im nezavrem vráta, im to rád vrátim, REFRÉN: samí zmrdi sú na vôkol, falošní zhoria na popol, tak zváž koho pustíš za brány, mám pár kamošov, ostatní sú mi známi samí zmrdi sú na vôkol, falošní zhoria na popol, tak zváž koho pustíš za brány, mám pár kamošov, ostatní sú len známi pre mňa platí pravidlo, zásada, radšej jak desať zmrdov, mať jedného kamaráta, lepšie jak tisíc (tisíc) p*čovín, jedna dobrá rada, nech nestojí za mnou rada pseudopravých, čo radi zradia, musím mať istotu, že sa neohradia, potrebujem pocit, že iní ich nenahradia, prežijem do huby srania, momenty nepoznania, no len ak viem, že ma títo nikdy nezradia sú všade navôkol, tak dávaj bacha, koho k sebe púšťaš, Danosť ! G-booood !