Zvuk ticha
Ahoj tma, môj starý priateľ,
prišiel som sa stebou znova porozprávať,
pretože sa vízia ticho vkradla,
nechala svoje semienka kým som spal,
a vízea, ktorá sa zasadila v mojom mozgu(hlave)
je stále tam
vnútri zvuku ticha.
V nepokojných snoch som kráčal sám
úzkymi ulicami s kamennou dlažbou,
pod svätožiarou pouličnej lampy,
vtočil som golier proti chladu a vlhku
keď moje oči prebodol záblesk neónového svetla,
ktorý pretrhol noc
a dotkol sa zvuku ticha.
A v tomto čistom svetle som videl
10 tisíc ľudí, možno viac
Ľudia sa rozprávali bez rozhovorov,
Ľudia počúvali bez počúvania,
Ľudia písali piesne, ktoré nikdy neodzneli
a nikto nechcel
rušiť zvuk ticha.
"Hlupáci", povedal som, "neviete, že
ticho rastie ako rakovina.
Počúvajte moje slová, lebo vás môžem niečo naučiť,
Zoberte ma za ruky, aby som sa mohol s vami spojiť."
Ale moje slová padali ako tiché kvapky dažďa
a ozývali sa
v studniach ticha.
A ľudia sa sklonili a modlili sa
k neónovému bohu, ktorého si vytvorili.
A znamenie zablikalo svoje varovanie,
v slovách, ktoré zneli.
A znamenie povedalo, "Slová prorokov
sú napísané na stenách podchodov
a na stenách podnájmov."
A šepkali vo zvukoch ticha.
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.