Ako kvapky dažďa, padajú moje slzy tam
kde vlieva sa rieka každá, vytvárajú oceán
sobotný jesenný vánok sa náhle mení v hurikán
môj krik strieda spánok, unikám, sebe unikám
Samotu pre nás dvoch, hľadám už dlhý čas
samotu plnú teba, a nie tú čo delí nás
ako dávno zdá sa deň, keď plný nádeje
že medzi nami aj keď zle, tak dobre je
Zastavujem dážď, malé more v každej tvojej stope
viem že nie si tam, niekto iný ti na okná duše klope
každý deň si prinášaš so sebou, výčitku na končekoch prstov
vtláčaš mi ju do kože, a vravíš nestoj, to všetko tou cestou
Ref:
Všetko čo mám, nechávam
ďalej v sebe umieram
všetko čo mám, nechávam
ďalej v sebe umieram
Jedného dňa však prehnali sa mraky, tvojím jasným čelom
odvisnuté ticho po nich predlho mi v ušiach znelo
pozrime však za ne, čisté nebo slnko páli
a v očiach otázka, prečo sme to vzdali
Všetko čo mám, nechávam
ďalej v sebe umieram
všetko čo mám, nechávam
ďalej v sebe umieram
Všetko čo mám nechávam ďalej v sebe
...
ďalej v sebe umieram
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.