Počítam hviezdy nad mojou hlavou, králi si delia moc, opitý slávou. Z kameňa sochy z útočných král'ov hl'adím im do očí, snáď nájdem odpoveď. Teraz nehovorím z dlhej chvíle, fakt som sa pozeral kameňom do očí. Kto nájde cestu k ich magickej sile, tomu sa hlava úplne zatočí. Čistý ako sneh, keď ešte nedotkne sa zeme, v jazere života zmyl som si tvár. Dva kroky vrátil, to musí stačiť, nepíšte o tom, to urobím sám. Bol som vtedy vlastne ešte malý chlapec, padala opona, povstával dav. Boli sme hrdý na to, že sme národ, to ostatné poznáte. Ako dážď sa vrátim, nie som tejto doby ozvena. Ak niečo stratím, tak asi nestálo to za vel'a. Ako dážď sa vrátim, nie som tejto doby ozvena. Ak niečo stratím, tak asi nestálo to za vel'a. Desať rokov kráčať a vidieť iba steny, to je milión krokov v studenej tme. Vyčítať si lásku k milovanej zemi, život prežiť ako postava v naivnej hre. Ale čas strašne letí a človek túži vidieť, že jeho život za niečo stál. Že to malo zmysel a niečo tu nechá, keď jeho plameň pohltí tma. Držím v ruke ruku tej najkrajšej ženy, šepká mi potichu: "Nesmieš sa vzdáť. Spievaj, čo cítiš a spievaj to nahlas, to jediné ti nikdy nemôžu vziať." Sloboda je pocit a slobodní sme vtedy, keď nám na ústach ruku nedrží strach. Možno som sa mýlil a nevyšli mi kroky, ale nebol som zlodej a nebol som vrah. A tak rád sa vrátim, nie som tejto doby ozvena. Ak niečo stratím, tak asi nestálo to za vel'a. Ako dážď sa vrátim, nie som tejto doby ozvena. Ak niečo stratím, tak asi nestálo to za vel'a. Ako dážď sa vrátim, nie som tejto doby ozvena. Ak niečo stratím, tak asi nestálo to za vel'a. Ako dážď sa vrátim, nie som tejto doby ozvena. Ak niečo stratím, tak asi nestálo to za vel'a. Ako dážď sa vrátim, nie som tejto doby ozvena. Ak niečo stratím, tak asi nestálo to za vel'a. Ako dážď sa vrátim, nie som tejto doby ozvena. Ak niečo stratím, tak asi nestálo to za vel'a.