^CZase voniam prvým jarným dymom, svoj ^C7návrat do hôrtakto oslá^Fvim, ^Fmistratil som sa svojou vlastnou ^Cvinou, ^Dmiza slzy sa teraz nehan^Gbím. Semafory zarastenej štreky ukazujú: voľno na trati, znova vstúpim do tej istej rieky neskončených ^Gslov a obja^Ctí. ®: ^CVzkriesená lesná pravda ^Fmaj7do duši sa nám vkráda, ^Cuhlíky uspávanku ^C7spievajú, je ^Fblízko ku hviezdam, ^Cnad hlavami nám anjeli ^Dmilietajú, anjeli ^Glietajú. ^CSkôr než k nám vôjde ráno, ^Fmaj7asi nás skrotí spánok ^Cnech sa nám teda aspoň ^C7snívajú tie ^Ftiché krásne sny, čo v ^Cpesničkách sa vždy pri ohňoch ^Dmispievajú ^Gpri ohňoch ^Fmaj7spievajú. ®: Horí oheň sily správnych chlapov, oheň pravdy vyrieknutých slov, oheň krásy letu voľných vtákov a lások v srdciach plných pokladov. Na pleciach ma kvapky rosy chladia, priniesli čas odpustenia vín. Prišiel som a nechcem vravieť skadiaľ viem len to, že už sa nevrátim.