Láska je strašne bohatá, láska tá všetko sľúbi, no ten, čo ľúbil sklamal sa, a ten, čo sklamal ľúbi. Prach dlhých smutných letných dní na staré lístie padá poznala príliš neskoro ako ho mala rada. Tak každoročne v jeseni svetlá sa stratia z duše a človek, koník túlavý, od srdca k srdcu kluše. Pre každé chce zomierať, žiť nechce pre nijaké. Chcelo by mať jedno pre seba, je mu to jedno aké. Len srdce, možno obrázok a možno tôňu iba, no pred cieľom sa zastaví, komu zas srdce chýba. Zo všetkých mojich obrázkov mámivý ošiaľ stúpa, bola to láska, sklamanie aj láska bola hlúpa. Láska je strašne bohatá, láska tá všetko sľúbi, no ten, čo ľúbil sklamal sa, a ten, čo sklamal ľúbi. Prach dlhých smutných letných na staré lístie padá, poznala príliš neskoro ako ho mala rada.