Kráčal prázdnou ulicou, tíšil hladných nočných psov. Bol sám ako boh krv mu tiekla z bosých nôh. Šiel niekam za láskou v žiare modrých obrázkov, správ o vojnách, noc musí byť pokojná. Niekto bdie, a v spánku dá silu slabých aj nám. Niekto bdie a vláči kríž, kým ty krásne spíš... krásne spíš. Kráčal prázdnym nábrežím za niečim na čom záleží, a s ním šiel priateľ dážď, bol náhle zvláštne náš. Do snov nám naprší, kríž nám vrastá do duší. Spíš schúlená, neznáma, stratená. Niekto bdie, a v spánku dá silu slabých aj nám. Niekto bdie a vláči kríž, kým ty krásne spíš... Vráť, vráť trochu lásky medzi nás, chcem vnímať ako znie ten tvoj úprimný hlas. Vráť, vráť trochu lásky medzi nás, príď aspoň s nádejou ja ju sám neviem nájsť, neviem nájsť, sám neviem nájsť... tak vráť, trochu lásky medzi nás... Tak mi ju vráť, vráť trochu lásky medzi nás... chcem vnímať ako znie ten tvoj úprimný hlas. Vráť, vráť trochu lásky medzi nás, príď aspoň s nádejou ja ju sám neviem nájsť.