Viem že jeden den budeš spať,zlato, pravdepodobne dospávať preč od bolesti, dúfam že ma budeš počuť hmkať v svetle nočných lámp, pomaly vydychovať tvoje meno. Viem že aj ked rany budu poriadne zašité, jazvy aj tak ostanú. A ja hovorim dajme si ich spolu preč, a nech sa zmijú v daždi.A ked doplavaju do rieky, oh nie,nenechajme sa vodu stažovať. Prisahám že aj so vzdialenosťou budem spomínať na tvoje meno, tvoje ruky stále budu chytať svetlo správne, a naše srdcia spolu biť.