toto mesto nikdy nespí
počujem ľudí kráčať keď je neskoro
sirény sa vlievajú cez moje parapety
nemôžem zavrieť oči
nekontroluj čo robím
táto veža je živá
svetlá čo oslepujú ma budia
s kapucou na hlave a šnúrkou zaviazanou
spánok napĺňa moju myseľ
nekontroluj čo robím
Londýn ma volá čudákom
cestovateľ
toto je teraz môj domov, môj domov
horím na konci ulici
zaseknutý tú sedím na zadnom sedadle
žiarim na ulici
čo robím nie je na tebe
a ak mesto nikdy nespí
potom to dva činí
chodník je môj priateľ
hej, vezme ma tam kam potrebujem ísť
zistím že ma potkne
a uzemní
takýto som nebol
obchod na druhej strane ulice
napĺňa moje potreby a dáva mi spoločnosť
keď ho potrebujem
hlasy hovoria cez moje steny
nemyslím si že to zvládnem
minulosť zajtrajšok
Londýn ma volá čudákom
cestovateľ
toto je teraz môj domov, môj domov
horím na konci ulici
zaseknutý tú sedím na zadnom sedadle
žiarim na ulici
čo robím nie je na tebe
a ak mesto nikdy nespí
potom to dva činí
a moje pľúca bolia
a moje uši krvácali
so zvukom života mesta
znel v mojej hlave
potrebujem to aby ma to udržalo nažive?
doprava zastavuje a rozbieha sa
ale ja sa musím hýbať pozdĺž
Londýn ma volá čudákom
cestovateľ
toto je teraz môj domov, môj domov
horím na konci ulici
zaseknutý tú sedím na zadnom sedadle
žiarim na ulici
čo robím nie je na tebe
a ak mesto nikdy nespí
potom to dva činí
💬 Komentáre
Komentáre budú implementované v ďalšej verzii.