^AmiV prázdnom svete, ^Cprázdny dom ^Emija a ty sme ^Hmistále v ňom.. ^AmiPrázdne slova nám ^Cbránia v tom, ^Emizastaviť čo je ^Hmidávno v ňom. ^AmiS prázdnou zbraňou ^Cmieriš von, ^Emimieriš tam, kde ^Hmibýval som. ^AmiDnes tam stoji ^Cdávny čas, ^Emipomaly, ^Hmitečie v nás.. ^AmiHlas, šepká ,že ^Cnás dvoch nechal ^Gstáť (hlas, šepká ,že ^Eminás dvoch ^Cnechal stáť) ^AmiNechal stáť a ^Ckráčať do prázd^Gna. (nechal stáť a ^Emikráčať ^Cdo prázdna ^AmiV ozvenách sa ^Ctrochu zmenil ^Ghlas. (v ozvenách sa ^Emitrochu ^Czmenil hlas) ^AmiZa stenou ča^Cká, a stojí ^Gstráž. (za stenou ča^Emiká, a ^Cstojí stráž) Na dlani jazvu stále máš, s tým ostrím sa zahrávaš. Kvapky dažďa vzplanú v nás, neuhasia oheň ktorý v sebe máš. V prázdnom svete prázdny dom, ja a ty sme stále v ňom.. Prázdne slová nám bránia v tom, zastaviť čo je dávno v ňom. Hlas, šepká ,že nás dvoch nechal stáť (hlas, šepká ,že nás dvoch nechal stáť) Nechal stáť nekráčať do prázdna. (nechal stáť nekráčať do prázdna V ozvenách sa trochu zmenil hlas. (v ozvenách sa trochu zmenil hlas) Za stenou čaká, a stojí stráž. (za stenou čaká, a stojí stráž) V prázdnom svete, prázdny dom. Ja a ty sme stále v ňom.. Hlas, šepká ,že nás dvoch nechal stáť (hlas, šepká ,že nás dvoch nechal stáť) Nechal stáť nekráčať do prázdna. (nechal stáť nekráčať do prázdna V ozvenách sa trochu zmenil hlas. (v ozvenách sa trochu zmenil hlas) Za stenou čaká, a stojí stráž. (za stenou čaká, a stojí stráž)